Večerali sme. A hovorili o všeličom. O Slovensku, o jeho hlavnom meste, o živote, o jedle a neviem prečo aj o lietadlách. Pretriasali sme ceny v reštauráciách v Prahe, rozdiely pre domácich a cudzincov. V lete tam viacerí boli. Prekvapilo ma, že si v rozhovore poriadne pomýlili Budapešť a Bukurešť, ale pripísala som to určitej podobnosti oboch slov. Napokon sme skončili pri kultúrnych rozdieloch.
Nepochopiteľné pre nich bolo, prečo Slováci bežne (minimálne raz za týždeň) nechodia do reštaurácie a prečo sa jeden môj tam prítomný kamarát nedáno oženil. Veď nemá ešte tridsať! Jednoducho nepochopiteľné. Navrhla som im, aby si pozreli, ako slovenská svadba vyzerala a prehŕňali sme sa fotkami.
Nevesta bola krásna, usmievavá a ženích šťastný. Vysvetľovala som naše zvyky, čo to má ženích pripnuté na košeli, atď. Zaujal ich aj kostol. Všeobecne ako stavba malý a nevýrazný. Jedine na oblúku nad oltárom bolo napísané ORA ET LABORA. Ani neviem, prečo som poznamenala niečo v zmysle: - Veď viete čo to znamená.... Nevedeli.
Neviem, či som zostala viac prekvapevá ja, alebo oni. Tvárili sa, že také čosi v živote nepočuli. Napokon preložili, že LABORA je práca, alebo pracovať. Preložiť slovo ORA sa im nepodarilo. Možno sa mýlim, nie som učiteľka, ale neučia sa to deti u nás už v siedmom ročníku na dejepise, keď preberajú Európu v stredoveku? Staré benediktínske heslo je predsa súčasťou európskej histórie. A Európania to nevedia!!! Mladí, vzdelaní, budúca inteligencia.Veď kláštory boli kedysi aj školami, centrom vzdelávania a pisárstva ... Myslím si, že človek nemusí študovať latinčinu, ani mať humanitné vzdelanie, aby vedel preložiť pár veľmi známych základných latinských fráz typu: HANIBAL ANTE PORTAS; DIVIDE ET IMPERA; GENIUS LOCI; IN VINO VERITAS alebo HISTORIA MAGISTRA VITAE. Skoro a často zabúdame. Znamená pre Európu ORA ET LABORA ešte vôbec nejaké dedičstvo? Je ešte história učiteľkou života?
