Blížiaci sa deň jeho narodenín ma viac a viac stresoval. Čo mu darujem, aby to nevyznelo nudne, trápne alebo jednoducho nevhodne ? Počúva hudbu, ale ja sa v jeho štýle vôbec nevyznám. Stále niečo montuje v počítačoch, používa najnovšie softvéry a Pocket PC od výmyslu sveta, ale ja som v tom nula. Čo iné ? Z počítačového vybavenia pripadajú do úvahy nálepky na klávesnicu a z « hudobného » prázdne CD. Žiadny aspoň priemerne originálny darček.
Trápila som sa, trápila, až som dostala skvelý nápad. Keď bol čas ísť na obed, počúvala som každý deň tú istú vetu : - Moment, ešte nakŕmim rybku. Áno, presne tú oranžovú rybku, ktorá obveseľuje užívateľa na monitore počítača. Hm… Keď mu tak záleží na virtuálnej, bude aj na živej. Vybrala som sa teda do najbližšej akvaristiky a priniesla vrecúško s vlažnou vodou a v ňom malého karasa. Samozrejme som mu kúpila aj guľatý sklenený domček a krásny modrý štrk. Nevedela som však, že práve spúšťam lavínu.
Kolega bol s darčekom spokojný, takmer v šoku a hádam aj šťastný. (Pravdupovediac som sa obávala, či rybku bude chcieť. Živá je predsa len iná ako počítačová.) Keď o pár minút opadlo prvotné nadšenie, povedal : - No ale mu bude smutno. Potrebuje viac priestoru a kamaráta. Veselo sme putovali naspäť do obchodu, vymenili akvárium za väčšie a vybrali aj kamaráta (ako sa neskôr ukázalo kamarátku).
Ďalej som sa nestačila čudovať. Každý deň pribúdali vodné rastliny, filtre a čističe, osvetlenie a ďalšie potrebné veci. Rybkám sa darilo, mali aj niekoľko generácií potomkov. Keď som sa po čase vrátila navštíviť kolegov, skoro som ani nespoznala kanceláriu, premenenú na bujný prales s náznakmi podmorského života. A nielen to ! Z vedľajších miestností sa ozývali zvuky akýchsi vtákov a rybky s korytnačkami sa už usídlili v každej kancelárii.
