Tak veľmi ľudský,
tak málo Boží,
bojím sa Ti Pane,
do rúk vložiť.
Svoj život.
Vidím len po obzor,
celý svet cez priezor,
tým uhlom pohľadu,
optikou Tomášovej duše.
A Ty?
Tak veľmi nesmierny,
tak úplne Boží,
Ty si nám Pane,
do rúk vložil.
Celý svet.
Daj nech raz pozriem sa,
Tvojimi očami,
na noc, tmavú a mrazivú,
na hviezdy nad nami.
Na svoj život...